Paní doktorka Iveta Smatanová se podílela na vzniku špičkového dialyzačního střediska a nefrologické ambulance ve slovenském městečku Púchov na úpatí Bílých Karpat a Javorníků, kde v rámci komplexního nefrologického centra společnosti Biodal působí jako vedoucí lékař. V rozhovoru pro Synlabianer jsme se jí zeptali, jaké jsou aktuální trendy onemocnění ledvin i možnosti jejich léčby, jaký vývoj v nefrologii očekává a jak se jí spolupracuje se SYNLABem.
Do vašeho současného působiště vedla dlouhá cesta.
Můžete nám přiblížit, kde začala?
Po skončení LK UK v Bratislave som nastúpila na interné oddelenie NsP v Ilave. Po vykonaní atestácie z interného lekárstva nasledovala nefrologická atestácia. Ilavská nemocnica bola v tých časoch nadčasová – jej súčasťou bolo dialyzačné pracovisko, ktoré vzniklo ako šieste na Slovensku. K dialýze a transplantácii som sa priblížila však skôr -počas vysokej školy som pracovala ako sanitárka na Urologickej klinike v Bratislave. Profesor MUDr. Zvara a profesor MUDr. Breza (vtedy odborný asistent) vedeli, že som medička. Brávali ma k výkonom, mohla som sledovať transplantácie.
Teď jste se přesunula do Púchova.
V súčasnosti pracujem ako vedúci lekár komplexného nefrologického centra Biodial s.r.o. v Púchove. Využila som možnosť vrátiť sa do rodného mesta a podieľať sa na založení dialyzačného strediska a nefrologickej ambulancie.
Takže jste ten pravý odborník, kterého se můžeme zeptat: Jaké jsou v dnešní době nejčastější nemoci ledvin?
Predpokladáme, že okolo 10 % svetovej populácie trpí na chronické ochorenie obličiek. Rozsah postihnutia je, samozrejme, rôzny – od izolovaných laboratórnych prejavov, vrodených anatomických a funkčných odchyliek až po nozologické jednotky, ktoré vedú do terminálneho obličkového zlyhania.
Kým v minulosti prichádzalo na dialýzu najviac pacientov pre chronické glomerulonefritídy, dnes je na prvom mieste diabetická nefropatia. Nárast pozorujeme aj u vaskulárnej nefrosklerózy. V našom regióne pozorujeme vyšší výskyt autozomálne dominantnej polycystickej choroby obličiek, Alportovho syndrómu, von Hippel-Lindauovej choroby.
Říká se, že nejlepší léčbou je prevence. Platí to i u ledvin?
O prevencii môžeme hovoriť na viacerých úrovniach. V prvom rade je to náš životný štýl - toľkokrát spomínaný pitný režim, nadmerný príjem bielkovín, nadváha. Ďalšie
opatrenia sa týkajú úpravy nedostatočne kontrolovaných diagnóz, akými sú napríklad diabetes, arteriálna hypertenzia, dyslipidémia, urologické obštrukcie. Inými slovami – nezabúdať na preventívne prehliadky. Ich súčasťou je zmeranie TK, vyšetrenie moča, stanovenie kreatinínu, GF-EPI (glomerulárnej filtrácie), minerálov, PSA (prostata špecifického antigénu).
Na Slovensku máme aj skríningové ultrazvukové vyšetrenie novorodencov, ktoré je zamerané na detekciu vrodených chýb urotraktu.
Když ale prevence nepomůže a ledviny selžou, musí nastoupit léčba. Jaké jsou aktuální možnosti? A které preferujete vy?
Pri pokročilom zlyhaní je náhrada funkcie obličiek možná transplantáciou,
hemodialýzou alebo peritoneálnou dialýzou.
Optimálnou liečbou terminálnehozlyhania obličiek je transplantácia obličky. Z medicínskeho hľadiska pri nej dosahujeme najlepšie výsledky – kvalita života je vyššia, pacienti prežívajú dlhšie.Orgán môže byť od žijúceho darcu alebo od darcu s mozgovou smrťou. Výberové kritérium je imunologická zhoda medzi darcom a príjemcom. Samozrejme, pacient musí byť spolupracujúci a zdravotne spôsobilý na takýto výkon. Rovnako aj pre darcov máme presne zadefinované kritériá. Najideálnejšia liečba je preemptívna príbuzenská transplantácia – teda keď darcom je laboratórne vyhovujúci príbuzný a transplantácia sa vykoná ešte pred zaradením do dialýzy.
Najčastejšou používanou metódou náhrady funkcie obličiek je hemodialýza. Vlastný proces „čistenia“ krvi od nadbytočnej vody a toxínov prebieha v takzvanom dialyzátori, ktorý je súčasťou dialyzačného prístroja. Je to mimotelová eliminačná liečba – pacient musí mať zabezpečený cievny prístup, aby mohol byť k prístroju pripojený. Vykonáva sa
2-3x do týždňa, jedna hemodialýza trvá zvyčajne 4-5 hodín, pacient dochádza do dialyzačného strediska.
Ďalšou možnosťou je peritoneálna dialýza, ktorá je rovnocennou alternatívou hemodialýzy. Je to intrakorporálna (vnútrotelová) liečba. Ako „dialyzátor“ sa používa vlastná pobrušnica pacienta, ktorá sa správa ako polopriepustná membrána. Pacient si do brušnej dutiny napúšťa roztoky, do ktorých prestupujú katabolity a voda. V súčasnosti je najviac používaná takzvaná automatizovaná peritoneálna dialýza. Pacient má doma prenosný prístroj (cycler), ktorý mu počas noci v spánku spraví niekoľko „čistiacich“
výmen. Dnešné cyklovače sú dobrým príkladom telemedicíny. Liečebné dáta sú z prístroja odosielané lekárovi, ktorý tak má pacienta „na dosah“ – kedykoľvek môže liečbu skontrolovať a na diaľku ju aj zmeniť. Peritoneálna dialýza sa považuje za najvhodnejšiu metódu k preklenutiu obdobia medzi zlyhaním obličiek a čakaním na transplantáciu.
Je nějaký rozdíl mezi léčebnými metodami v Česku a na Slovensku?
V Českej republike narastá počet pacientov, ktorý si vykonávajú takzvanú domácu hemodialýzu. Prístroj, ktorý je na domáce podmienky špeciálne prispôsobený, majú doma. Na Slovensku práve prebieha legislatívny proces, ktorý by ju sprístupnil aj nám.
Jak byste porovnala efektivitu hemodialýzy a peritoneální dialýzy?
Obe metódy majú svoje benefity, ale aj medicínske limity. Výber eliminačnej liečby
musí rešpektovať anatomické možnosti, sprievodné diagnózy a v neposlednom
rade aj preferenciu pacienta a jeho vôľu spolupracovať. Obe metódy sú plne hradené zdravotnou poisťovňou.
Hemodialýza vyžaduje dobrý cievny prístup, podávanie antikoagulácie. Pacient musí do centra docestovať a stráviť v ňom niekoľko hodín. Lekár ho však vidí pravidelne, dialyzačné parametre vie nastaviť podľa aktuálneho stavu pacienta, čo oceňujeme najmä u pacientov s prevodnením.
Pri peritoneálnej dialýze pacientovi zostáva nielen komfort domáceho prostredia, ale aj väčšia autonómia (môže cestovať, prístroj a potrebný materiál si zoberie so sebou). Očisťovanie krvi je kontinuálne a nie skokové, dlhšie je zachovaná reziduálna diuréza, lepšie sa koriguje anémia. Metóda nie je vhodná u pacientov s porušenou integritou brušnej steny, pri poškodení peritonea alebo závažných trvalých anatomických abnormalitách v brušnej dutine. Pacientmusí dôsledne dodržiavať hygienické pravidlá pri výkone peritoneálnej dialýzy, pretože má vyššie riziko vzniku peritonitídy (automatizovaná peritoneálne dialýza túto pravdepodobnosť však významne znížila).
Čím to je, že jste u nefrologie vydržela tak dlouho – a do žádného jiného oboru už se asi nechystáte? Co vás na ní baví a zajímá?
Nefrológia je krásny a široký lekársky odbor. Prelína sa s inými odbormi, od biochémie až po toxikológiu, zahŕňa eliminačné metódy, transplantáciu.
Můžete pro mladší čtenáře zavzpomínat, jak probíhala léčba onemocnění ledvin před lety?
Keď som začínala, tak na hemodialýzu boli vyberaní pacienti podľa krajského poradovníka. Diabetici a pacienti nad 50 rokov v tomto zozname nemohli byť.
Dostupnosť stredísk, rozvoj dialyzačných techník a farmakoterapia posledných
rokov nielenže darovali našim pacientom život, ale ich aj vrátili do života.
Zkuste si teď trochu zahrát na prognostičku, což by díky vašim zkušenostem neměl být problém. Jaký posun v nefrologii očekáváte v příštích letech?
Očakávam nárast pacientov, ktorí si budú vykonávať domácu dialýzu (hemodialýzu i peritoneálnu dialýzu), pretože mnohí sú veľmi aktívni, študujú, cestujú, pracujú...
A teším sa na prácu s novými liekmi, ktoré tohto roku schválila zdravotná poisťovňa.
Pracovali sme s niektorými už v rámci klinických štúdií. Predbežné výsledky ukazujú, že to môže priniesť veľký benefit pre nefrologických pacientov.
Jak hodnotíte spolupráci se SYNLABem? Je pro vás výhoda, že máte naši laboratoř tak blízko?
So spoločnosťou SYNLAB spolupracujeme už 20 rokov. Sme susedia, sídlime v jednej
budove. Veľmi oceňujem flexibilnosť a ústretovosť nášho laboratória – pri rozširovaní škály laboratórnych vyšetrení či poskytovaní rýchlych výsledkov. Osobitne si vážim, že môžem kedykoľvek prísť na konzultáciu a osobne vyriešiť nejakú „biochemickú záhadu“. A tie sa vyskytujú u nefrologických pacientov dosť často.
Mgr. Kristýna Žáčková