V čase písania týchto riadkov v posledný septembrový týždeň panuje vonku nádhera slnečných dní babieho leta. Názov babie leto má podľa mýtov naozaj zaujímavé vysvetlenie. Jemné vlákienka pavučín poletujúce vo vetre pripomínajú sivé vlasy starých žien.
Meteorológovia rozumejú pod týmto pojmom obdobie suchého, málo veterného a cez deň teplého počasia, ktoré sa v Európe vyskytuje v septembri a októbri. V Čechách sa hovorí o lete sv. Václava (28. 9.), v Nemecku o lete sv. Michaela (29. 9.) alebo až o lete Všetkých svätých (1. 11.). Vo Francúzku sa obdobie s podobným charakterom počasia pripisuje sv. Móricovi (22. 9.), sv. Denisovi (9. 10.) a v niektorých krajoch dokonca až svätému Martinovi (11. 11.) – ten je u nás už znamením prvého sneženia. V Anglicku majú leto sv. Lukáša (18. 10.).
Začiatkom septembra až do konca októbra prebieha zber gaštana jedlého. Inšpirovali ma školopovinné deti zbierajúce gaštany v krásnom parku našej nemocnice.
V „našej“ preto, že som sa v tejto nemocnici narodila, začala svoje klinické pôsobenie, zbierala prvé praktické skúsenosti a v tom istom areáli nemocnice pôsobím nepretržite aj v súčasnosti.
V škole sme povinne čítali dielo Margity Figuli Tri gaštanové kone. Príbeh o láske dvoch mužov k jednej žene, ktorý sa končí jako v rozprávke – dobre. Podobne dobre sa môže končiť náš deň, keď si dáme zopár gaštanov (samozrejme, že tých jedlých). Moja babička vždy hovorila, že v čase ich padania máme nosiť gaštany vo vrecku a čo najčastejšie sa ich dotýkať. Vraj kĺbom dávajú silu a odoberajú negatívnu energiu. Najväčšou gaštanicou na Slovensku je tá v Modrom Kameni, kde sa aj každoročne konajú Gaštanové slávnosti. Gaštanové slávnosti sa tohto roku budú konať opäť prvú októbrovú sobotu. Ideálne pre zber plodov gaštanu jedlého je slnečné a suché počasie, napr. krásne babie leto. Gaštany ako ľudia, gaštany ako život sám. Sú nádherné, rovnako ako mnohí ľudia. A teraz nehovorím iba o vonkajšej kráse. Aj dotyk s ním je nádherný. Ten nádherne hladký a bezstarostný povrch, ktorý mi v mnohom pripomína dobré stránky života. Pripomína mi aj dobrých ľudí, ktorých v živote stretám chválabohu neúrekom. Veď aj gaštan dorastá do krásy v drsnom svete pichliačov…
V podobnom pozitívnom duchu krásy, slnečných lúčov, aj odmeny v podobe pomoci pacientovi a jeho vyliečenia sa nesie aj poslanie lekára v laboratóriu, v ktorom pôsobím hlavne v oblasti klinickej biochémie. Bez denno-denného budovania dobrých vzťahov s lekármi prostredníctvom odbornej činnosti, konzílií, konzultácií, ale aj osobných stretnutí s nimi a ústretovosti ku pacientom, by to ani nešlo. Je za nami mnoho zmien v oblasti laboratórnej medicíny, počnúc štátnymi laboratóriami so zameraním iba na klinickú biochémiu až po konsolidované a centralizované privátne laboratóriá zahŕňajúce mnoho ďalších odborností a vybavené v tej najlepšej kvalite. Každá zmena vnímaná ako výzva na zlepšenie a pokrok prináša väčšinou pozitívny výsledok, samozrejme cesta k neustálému zlepšovaniu je veľmi náročná a vyžaduje si sebadiscliplínu. Mám naozaj šťastie, že aj keď som nastúpila do odboru, ktorý v tom čase bol považovaný spolu s patológiou, RTG a ARO-m za odbor neatraktívny a nevedela som si celkom predstaviť moje pôsobenie v ňom ako lekárky, stal sa mojím zmysluplným poslaním. Ak si spomeniem na motto na našom maturitnom pozdrave od Arthura C. Clarka: „Ak nájdeš v živote cestu bez prekážok, určite nikam nevedie“, to iba potvrdzuje.
Tak ako padajú gaštany, aj v období po dovolenkách sa rozbehlo obdobie plné odborných podujatí – seminárov, konferencií a kongresov. Mnohé z nich organizujeme na Slovensku pravidelne od septembra do konca roka každý mesiac v inom meste a na mnohých ďalších sa podieľame aktívnou účasťou. Na fakulty nastúpili študenti, ktorých teoretickou a praktickou výučbou pripravujeme v odbore laboratórnych vyšetrovacích metód a hlavne tých najzdatnejších ako absolventov prijímame do našich laboratórií. Aj keď povinností je v každej oblasti našej činnosti mnoho a zdá sa, že akosi narastajú, zmysluplnosť, kvalita a radosť z nášho lekárskeho pôsobenia, kedy za každou skúmavkou vidíme pacienta, nám pomáha sa opäť a opäť naštartovať, zregenerovať a pokračovať v dlhoročnom úsilí.
Dôležité je v živote nevzdávať sa a snažiť sa nepodľahnúť nepriazni osudu. Aj z nevýhody sa dá spraviť výhoda a s týmto postojom preplávať aj cez ťažšie úseky života. C’est la vie…
Keďže je to posledný úvodník v roku 2017, prajem vám príjemné prežitie blížiacich sa vianočných sviatkov v kruhu svojich najbližších, veľa pohody, oddychu, regenerácie a milých stretnutí, aby sme plní síl, šťastní, spokojní a odhodlaní začali nový rok s pozitívnymi myšlienkami v našej každodennej rutine pomoci tým, na ktorých nám záleží, našim pacientom.
Hedviga Pivovarníková
synlab slovakia, s. r. o.
